Vo dne má byť svetlo a v noci tma - to je pravidelný cyklus, na ktorý sú uspôsobené biologické hodiny nášho organizmu. Dnes však existuje pojem "svetelný smog", ktorý negatívne vplýva na naše zdravie. V rámci neho má večer nežiaduci vplyv najmä tzv. modré svetlo.
Podľa najnovšieho slovenského prieskumu väčšina z nás (71,8 %) vie, že svetlo vplýva na zdravie dospelých aj detí. Ale akým spôsobom, čo nám škodí a čo, naopak, prospieva, v tom až tak jasno nemáme. Pokusy na potkanoch a škrečkoch ukázali, že svetlo vie veľmi rýchlo zmeniť metabolizmus hormónu melatonínu. Tento hormón má v organizme dôležitú funkciu pri riadení rytmov deň – noc.
Naši predkovia využívali prirodzené svetlo, veď po celé tisícročia bolo pre človeka hlavným zdrojom svetla slnko. V posledných rokoch však trávime čoraz viac času vnútri a umelé osvetlenie má (aj prostredníctvom vyššej hladiny kortizolu a zníženej hladiny melatonínu) zásadný vplyv na biologické a fyziologické procesy v organizme, na pocit únavy, starnutie a našu celkovú kondíciu. Vie sa, že nočné zmeny či časté prelety časových pásiem (piloti, letušky) zvyšujú riziko nádorových ochorení, ale môžu viesť aj ku psychickým či kardiovaskulárnym poruchám. Dochádza totiž k akejsi desynchronizácii časového systému v tele s vonkajším prostredím. Dnes si umelo predlžujeme deň elektrickým osvetlením a ani v noci nemáme úplnú tmu – zdrojov svetla je priveľa v byte aj na ulici. Čoraz viac sa hovorí o tzv. modrom svetle, ktorého častým zdrojom sú úsporné žiarovky, LED osvetlenie, monitory, mobilné telefóny či televízia, ktoré treba využívať s rozumom, pretože môžu viesť k poruchám spánku.
Pred niekoľkými rokmi bol totiž v ľudskom oku objavený tretí druh fotoreceptorov citlivých na modré svetlo (je to svetlo s vlnovou dĺžkou cca 464 nanometrov, bežne ho vidíme ako studené biele svetlo a často sú ním zaliate kancelárie, nákupné strediská aj naše obývačky). Tieto receptory majú vplyv nielen na tvorbu hormónu melatonínu, ale ovplyvňujú celý rad procesov: krvný obeh, krvný tlak, teplotu tela, metabolizmus cukrov, tukov a bielkovín, vplývajú na imunitu, produkciu pohlavných hormónov, starnutie či duševnú (ne)pohodu. Vo chvíli, keď naše oči registrujú modré svetlo, hladina „hormónu dobrého spánku“ melatonínu je nízka a do tela sa vylučuje kortizol, hormón s povzbudzujúcim účinkom (ten zaspávaniu neprospieva).
Modré svetlo cez deň neškodí, ale dve-tri hodiny pred spaním by sa mal človek pozerať skôr do teplého žltého svetla, aké má zapadajúce slnko, plameň sviečky a podobne. Už sa vyrábajú aj LED-žiarovky s odfiltrovaným modrým svetlom – a tie sú večer v poriadku. Určite sa však neodporúča hľadieť ešte tesne pred zaspávaním do mobilného telefónu či do noci pozerať televíziu – najmä ak má človek problémy s nespavosťou. Alebo aspoň mať na sebe moonlight okuliare aby ste sa vyhli modrému svetlu.